MiChAeL jAcKsOn ♥♥♥

Michael:

Prešli už 2 týždne a ja som bol stále na tom istom ako v deň keď odišla Emily nedokázal som bez nej žiť vôbec som nevychádzal z izby a nejedol. Bola zo mňa troska. Ignoroval som hovori od Quincyho  Jonesa alebo od iných dokonca aj od svojej sestry Janet. Nevedel som ako ďalej. Raz ráno som bol totálne vyčerpaný ani neviem z čoho zahmlievalo sa my pred očami a krútila hlava. Nedokázal som vstať ani z postele tak som tam zostal. Potom sa my už totálne zahmlelo pred očami na chvíľku som zavrel oči a potom zas otvoril. Išiel som dolu. ,,Oh Michael konečne ťa konečne vidím povedala kuchárka. ,,Hmm" Zmohol som sa len na toto a zodvihol som ruku na pozdrav. ,,Ešte stále ťa to neprešlo"? Spýtala sa ma. ,,Nie neprešlo". Povedal som šiel späť hore ani vlastne neviem prečo som zišiel dolu. Keď som bol na poslednom schode Zakrútila sa my hlava a veľmi zahmlelo pred očami stratil som rovnováhu a zkotúľal som sa dolu schodmi boli špirálovitého tvaru. No  na nič sa už nepamätám................

Emily:

Mala som zlé tušenie ako keby sa stalo niečo zlé ale nevedela som čo dúfala som že je Michael v pohode. Zrazu my zazvonil mobil. Zodvihla som.

Ja: ,,Dobrý deň kto volá?"

Anna: ,,Dobrý deň ja som Anna Swiftová Michaelová kuchárka poznáme sa prepáčte  že vyrušujem ale Michael je v nemocnici."

Ja: ,,Čo že preboha a čo....čo sa mu stalo?"

Anna: ,,Spadol zo schodov a upadol do bezvedomia a ešte ho neprebrali  "

Ja: ,,Oh bože môj a ...a v akej je nemocnici?"? SPýtala som a mala som pocit že sa každú chvíľku rozplačem.

Anna: ,,Je v národnej nemocnici viete kde to je čakám vás na recepcii"

Ja: ,,Dobre" hneď som zložila a rozplakala. Ešte ešte že nebola Andrea doma.  Rýchlo som utekala hore do mojej izby obliekla som sa obula išla do auta a do nemicnice. Celú cestu do nemocnice som si nadávala aká som hlúpa že som mu neverila. Keď som piršla zaparkovala som auto a trielila do nemocnice. Keď som prišla  na recepciu  Anna sedela na sedačke a čakala ma. ,,Dobrý deň" ,,Ach áno dobrý deň." Asi bolo vidno že som plakal lebo osm mala trošku červené oči. ,,Ako mu je?" ,,Už lepšie prebral sa má síce zlomenú ruku a pár modrín ale inak je v pohode" ,,A slečna prepáčte že to hovorím ale on vás potrebuje" ,,Nie ja potrebujem jeho" povedala som a utekal aosm von s nemocnice .............................................