Kapitola15 Odpustenie
8. 7. 2010
Michael:
Prebral som sa asi o niekoľko hodím v neznámej izbe veľmi ma bolela ruka. Neskôr som zistil že som v nemocnici. ,,Bože ja chcem ísť domov" Hovoril som si pre seba. ,,Dobrý deň pán Jackson ako sa cítite?" ,, Už je to lepšie ale strašne ma bolí ruka." ,,Preto som tu máte ju zlomenú" ,,Nie to nie je fér ja nechcem" POvedal som a obaja sme sa zasmiali. ,, TAk urobíme vám dlahu a môžete ísť domov. ,,Dobre ďakujem." Povedal som a pozrel som sa oknom. ,,Tak pán Jackson poďte urobím vám dlahu a môžete ísť domou s vašou kuchárkou." ,,Povedal a usmial sa. ,,Ehm pán Jackson ja no vaša kuchárka sa..............." Nedopovedal lebo som sa zasmial a dopovedal za neho. ,,Páči" Obaja sme sa zasmiali. Keď mi robil dlahu tak sme sa smiali a sľúbil som mu že ich dám do kopy. ,,Tak dovidenia Michael dúfam že sa ešte stretneme ale pri lepších príležitostiach" ,,Presne ahoj Fester" Keď ma videla Anna hneď sa za mnou rozbehla. ,,Oh Michael ideme domov s tohoto depresívneho miesta však už som zavolala aj šoféra už je aj tu." ,,Samozrejme Anna tu by som nezostal ani deň neznášam nemocnice." Povedal som a zasmiali sme sa. Potom sme išli do auta a domou.
Emily:
Hneď ako som vybehla z nemocnice som utekala do auta a išla okamžite domou. Počas celej cesty som si nadávala a ľutovala všetk očo som v ten deň spravila. ,,Prečo som mu neuverila? Som totálna krava keby som mu uverila nič by sa mu nestalo a nebol by v nemocnici teraz ma určite neznáša ja to viem som odporná a ako som mu preboha mohla povedať že my je z neho zle?? ,,Božeeee". POtom sa rozplakala a nevedela som to zastaviť. ,,Prišla osm o najlepšieho človeka na tejto planéte" Hovorila som si počas plač. Keď som prišla domou napísala som mu smsku. Bolo mi nanič cítila som sa ako najväčšia zradkyňa.
Michael:
Keď sme prišli do domu išiel som do izby si ľahnúť ale pred tým ma donútila Anna sa poriadne najesť. keď som prišiel do izby na stolíku mi blikal mobil. Zobral som ho do ruky a zistil som že mi prišla smska od Emily. Rýchlo som ju otvoril a začal čítať.
Ahoj Michael, ja viem že si na mňa veľmi naštvaný a možno túto smsku nebudeš čítať celú a možno vôbec chcela som len jedno chcela som aby si mi odpustil ako som sa zachovala bola som ako úplná....ani sa nedá napísať čo, bola som nahnevaná a to čo som ti povedala si vôbec nemyslím ale nozaj bola som nahnevaná ale to som ti už napísala tak odpustíš mi niekedy? Emily.
Neváhal som ani minútu a odpísal som jej. Ja som sa na ňu vôbec nehneval mala pravdu úplnú mohol som sa zobrať a ísť do izby a nechať ju dole , ale stalo sa som šťastný že sa na mňa nehnevá. Keď som jej odpísal čakal som kedy si to prečíta a pošle svoju smsku.
Emily:
Keď mi prišla smska od Majka veľmi som sa potešila ale potom som sa aj zľakla že mi vynadá a......už som ďalej nerozmýšľala a prečítala som si ju.
Moja Emily, vôbec nie som na teba naštvaný mala si právo na mňa takto vyletieť chápem ťa. A ja ti nemám odpúšťať nič chcem ťa vidieť chcem ťa pobozkať a chcem ťa mať pri sebe veľmi mi chýbaš bez teba tie dva týždne boli pre mňa utrpením. Nemohol som sa ťa dotknúť a žiť s tým že ma nenávidíš bolo ako 100 bodnutí nožom priamo do srdca. Stretnime sa dnes pri starom mlyne budem ťa tam čakať o 18:00.
Keď som si prečítala ten list bola som šťastná veľmi tak som mu odpísala ako to len najrýchlejšie šlo.
Michael:
,,Oh odpísala príde nepríde?" Kládol som si tieto otázky prv než som otvoril smsku.
Láska moja nemusíš ani váhať či príde budem tam to si buď istý MILUJEM ŤA ♥ Ps: už mi dochádza kredit. ☺
Len som sa usmial od ucha k uchu a začal som skákať po celej izbe a vôbec mi neprekážalo že mám zlomenú ruku. Potom som išiel dole celý vysmiaty. ,,Majko čo sa stalo?" Spýtala sa Anna. ,,S Emily sme si všetko vysvetlili a dnes o 18:00 sa stretneme." Povedal som celý vytešený. ,,To som veľmi rada Michael že ste sa udobrili bola by škoda vášho vzťahu ste krásny párik bodaj by vám to vydržalo dlho". Povedala a objala ma. Ona mi vedela vždy pomôcť bola ako moja 2 mamka. Neviem čo by som si bez nich počal. Čas ubehol pomerne rýchlo ani som si neuvedomil a už bolo 17:53. ,,Whups" Povedal som si a letel som do izby ako som len vedel. Tak som sa rýchlosťou blesku obliekol no nie z rýchlosťou blesku ale na to že som mal zlomenú ruku to bolo rýchlo a boil s s toho aj sám prekvapený. Keď som bol hotový dal som si vlasy do copu strekol som na seba voňavku a mohol som ísť. Musel som si zobrať šoféra. Keď sme boli na mieste poslal som ho domou a počkal som na Emily. Bolo už 18:06 a nikto tam nebol. Zrazu mi niekto položil ruky na oči. ,,Budem hádať, Laura nie Lussy Emily?" Potom mi odokryla oči a hneď ma vášnivo pobozkala. JA som jej bozky opätoval. Keď sme sa odtiahli pohladil som ju po vlasoch a povedal som. ,,Toto mi tak chýbalo" Ona sa len usmiala a potom sme sa znova pobozkali. ,,Už ťa nikdy neopustím nikdy." Hovorila pomedzi bozky Emily. JA som si ju ku sme bližšie pritiahol. Boli sme na sebe nalepený a pomaly sme klesali do sena ktoré tam bolo. Keď sme úplne ležali Emily si na moju hruď položila hlavu a zavrela oči. Ja som ju začal hladiť po chrbte a vlasoch. ,,Michael si pre mňa všetko." ,,Aj ty pre mňa Emily" Povedal som a poškrabal som si ruku. Ona sa na mňa pozrela a usmiala sa. ,,šteklí ma to seno ja na ňom nemôžem ležať povedal som ale ešte stále som na ňom ležal. ,,Máš pravdu" Povedala Emily a postavila sa ja som sa potom postavil tiež.
Emily:
Chýbala mi jeho vôna a jeho bozky keď som bola na neho nahnevaná ani som si to neuvedomila. Ale potom mi to začalo chýbať a poriadne hlavne večer mi chýbalo jeho teplo. ALe traz to už bude tak ako má byť. Tomu verím už nikto a nič nás nerozdelí to som si istá. ,,Ideme sa prejsť?" ,,JAsné poďme ". Povedal a preplietol si jeho prsty s mojimi a vyrazili sme. Bolo tam krásne Bol tam priezračne čistý potôčik. ,,A kde si vlastne bývala?" ,,U kamarátky Andrei. ,,Počkať Andrei Draw?"? ..Skade ju poznáš?" ,,Istý čas pracovala ako moja maskérka kým ju nezobrali na školu." ,,Ahá" ,,Čas letel rýchlo a my sme si povedali že ideme domou teda k Michaelovi..............................
Jeeej:-D
(Katra, 9. 7. 2010 15:29)